Richard MEDAL - TRENČÍN, KDE SA DOBRE ŽIJE

Ani po desaťročí na mieste zrezaného ginka nič nestojí

[03.04.2018; Trenčianske noviny; Aktuality/súťaž; s. 5; ERIK STOPKA]

Strom bol podľa ochranára vitálny, jeho genetický odkaz rozšírili vysadením v Trenčianskych Tepliciach.

TRENČÍN. Pred desiatimi rokmi, 29. marca 2008, spílili v blízkosti trenčianskeho mestského parku mohutný strom ginka dvojlaločného (ginkgo biloba). Ten v meste rástol vyše sto rokov, prežil obe svetové vojny, plánovanú výstavbu polyfunkčného hotela sa mu ale prežiť už nepodarilo.

Povolenie na výrub dala trenčianska radnica v piatok 28. marca, na druhý deň ginko spílili, čo pobúrilo nielen ochranárov, ale aj širokú verejnosť. Ani po desiatich rokoch na mieste nič nestojí. Z projektu výstavby štvorhviezdičkového polyfunkčného hotela zišlo, podobne to môže byť aj v prípade Terminálu.

Nepotrestali nikoho

Na rýchly zásah pilčíkov upozornila novinárov v sobotu 29. marca jedna z okoloidúcich Trenčaniek. „Išla som okolo ôsmej z domu a bolo to už dole. Toto, čo sa tu robí, je do plaču," uviedla pred desaťročím.

Podľa ďalšieho osloveného Trenčana išlo v prípade ginka iba o peniaze: „Uprednostnili byť zadobre s niekým, kto má 500 miliónov korún, ako byť zadobre s občanmi. Bude to na ťarchu svedomia ľudí, ktorí to spravili," upozornil senior. Zrezanie stromu vtedy Ladislav Petrtýl z trenčianskeho mestského úradu odôvodnil tým, že samospráva postupovala v zmysle zákonov. Radnica navyše argumentovala odborným posudkom, podľa ktorého malo byť ginko poškodené a nebezpečné pre okolie. Po spílení sa informácia nepotvrdila, strom bol zdravý a kmeň mal celistvý, čo dokladajú aj fotografie. K veci sa po spílení vyjadril právnik Ján Kanaba.

„Človek, ktorý dal na výrub súhlas, konal v rozpore, pretože v tom čase nemal ešte rozhodnutie úradu životného prostredia a potom sa dopustí trestného činu porušenia ochrany stromov a krov," poznamenal. K žiadnemu potrestaniu vinníka doteraz nedošlo, na mieste ginka navyše stále nestoja budovy ani stromy. Pozemok, kde mal stáť hotel, jeho vtedajší majiteľ predal, ďalší dal vybudovať plynovú prípojku a po krátkom čase od neho pozemok odkúpila žilinská spoločnosť Sirs-Development, a. s.

Priestor mal byť súčasťou spoločného terminálu železničnej a autobusovej stanice. Jeho výstavba je ale otázna, keďže začiatkom roka sa mesto Trenčín rozhodlo zmluvy s investorom pre údajné nedodržanie podmienok vypovedať. Dotknuté pozemky chce tak získať späť do svojho vlastníctva.

„Pozemok sme kúpili už bez tohto stromu. Spomínané pozemky sú súčasťou projektu Terminál, ktorý sa nepochopiteľnými krokmi mesta stal predmetom súdneho sporu," uviedla hovorkyňa investora Ivana Strelcová.

Či na pozemku, na ktorom rástol monumentálny strom, niečo v blízkej budúcnosti vyrastie, je otázne.

Strom bol vitálny

Priebeh `kauzy ginko` hodnotí bývalý riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty a člen občianskeho združenia Pre prírodu Drahomír Stano ako stav, keď ruky a hlava predbehli rozum a cit.

„Bolo to pred desiatimi rokmi, v čase pred ekonomickou krízou, keď bolo v obehu veľa peňazí, ktoré chceli ľudia investovať. Tento pozemok bola jedna z mála voľných plôch v centre Trenčína, tak si niekto zmyslel, že ho využije efektívnejšie - výstavbou. Pre ňu sa zmenil územný plán a z pohľadu investora museli ginko odstrániť," uviedol Stano. Ako pripomenul, pôvodne počítali s možnosťou strom presadiť, niekoľkomiliónovú investíciu ale nik nechcel zaplatiť. Investor navyše nechcel čakať rok, pokým sa strom pripraví na zložité presadenie.

Bodka za storočným stromom prišla podľa Stana v posledné dni štandardného výrubového obdobia, a to povolením na zrezanie.

„Potom prišli naše námietky, ale to na veci nič nezmenilo. O niekoľko krokov neskôr vysadili symbolicky v parku ginko, to vydržalo ani nie dva roky. Niekto si dal námahu, stromu po celom obvode odrezal lyko a ten vyschol," upozornil ochranár.

Strom s 280-centimetrovým obvodom kmeňa bol pre ochranárov a verejnosť pomyselným symbolom boja za zeleň v centre mesta. „Bol to monumentálny strom s úžasnou vitalitou a schopnosťou prežiť. Jeho genetický odkaz sa odrezkami snažili ľudia zachovať, zopár z nich vysadili v Trenčianskych Tepliciach," dodal Stano.